Vyberte stranu

Vážení priatelia,

na rozporovom konaní dňa 15.02.2019 MV SR oznámilo, že osobitný účet MO SR vytvorený od 01.05.1998 je výrazne dotovaný (na rozdiel osobitného účtu MV SR, ktorý je dnes prebytkový).

Všetkým iba pre pamäť pripomínam, že pri zmene režimu v roku 1989 v ČSSR, bola rozpustená Varšavská zmluva k dátumu 30.06.1991. V dôsledku spoločenských zmien nastala redukcia ČSĽA, ktorá začala nevídanou likvidáciou nadpočetnej bojovej techniky, výzbroje a vojakov. Početný stav cca 220 000 vojakov bol znížený cca o 1/3 na 140 000 osôb, t. j. pokles o 36,4%.
Po následnom rozpade ČSFR k 01.01.1993 bola výzbroj armády SR zachovaná z delenia majetku po bývalej ČSĽA. Početný stav armády SR k 01.01.1993 bol teda 53 037 vojakov, 995 tankov, 1370 bojových obrnených vozidiel, 1 053 delostreleckých systémov, 146 bojových lietadiel a 19 bojových vrtuľníkov. Od roku 1993 sa postupne menili veliteľské a štábne štruktúry, z divíznych štruktúr, cez zborové až po súčasné operačné veliteľstvá a brigádne štruktúry. Od 01.01.2006 sú Ozbrojené sily SR plne profesionalizované.

Organizačné štruktúry ozbrojených síl, majú osobitne výrazný pyramidálny tvar, umožňujúci kariérny (pozičný, t. j. hodnostný a funkčný) rast postupne sa zužujúcemu počtu vojakov z povolania a z tohto dôvodu sa vyžadovalo, aby prebytoční vojaci služobný pomer čím skôr ukončili a odišli z armády, pretože pre nich nebolo ďalšie vhodné zaradenie v štruktúre. Stali sa nadpočetnými z organizačných a racionalizačných dôvodov.

Priali by sme si, aby dôchodkové úvahy MV SR, Sociálnej poisťovne, príslušných súdov ale aj ostatných orgánov štátnej správy boli determinované overenou skúsenosťou z problematiky vývoja ozbrojených síl a najmä detailnými vedomosťami o ich drastickom znižovaní až o 75% (!!!). O tomto znižovaní vojsk málo kto z kompetentných dnes vie.
Postihnutí vojaci z povolania v tom čase nemali na výber, ani žiadnu voľbu, ocitli sa zo dňa na deň v zúfalej situácii. Vojak tie dátumy ovplyvniť nemohol, musel sa podriadiť. Dnes sa ukazuje, že je to zbraň a hrubá nespravodlivosť namierená najmä voči vojenským vyslúžilcom. Tieto laxné rozhodnutia a úvahy orgánov vôbec nepoznajú príčiny a skryté pozadie toho, čo sa vlastne skutočne dramaticky odohrávalo v ozbrojených silách, ako boli vojaci z povolania masovo prepúšťaní z vojenskej činnej služby, bez adekvátneho sociálneho pokrytia, ktoré musíme ešte aj dnes riešiť. Dnes sme toho bezprostrednými svedkami.

Politici strkajú hlavu do piesku. Tento negatívny stav a procesy v armáde boli ireverzibilné a nedali sa nijako zvrátiť. Tieto okolnosti sú primárne, sú to jasné fakty a treba ich vziať na zreteľ a dôchodkovo posudzovať v prospech vojenských vyslúžilcov. Tento problém ani v rezorte MV SR dôkladne nepoznajú. Tam sa nemuseli znižovať stavy príslušníkov PZ takmer o 90% ako v armáde.
Z pôvodnej ČSĽA zostalo len torzo, iba 7,5% vojakov Armády SR. Takéto znižovanie počtu vojakov a vojenskej bojovej techniky bolo nevídané a malo mať aj svoju bezprostrednú reflexiu vo všetkých súvislostiach, najmä pevnú hmatateľnú oporu v sociálnej oblasti a nie vojenským vyslúžilcom klásť za vinu, že boli masovo prepúšťaní do civilu.

Treba smelo ukázať prstom na tých, ktorí to spôsobili, ktorí pri tej redukcii nemysleli na budúci osud vojakov, ktorých dnes dobehol dôchodkový vek. Právny štát ktorým SR nepochybne je, ich nesmie vedome pripravovať o sociálne istoty a výhody, a neposkytovať dostatočnú sociálnu pomoc.
Do dnešného sociálneho systému podľa zákona 328/2002 Z. z., patria príslušníci ozbrojených síl, ozbrojených zborov, bezpečnostných zborov a záchranných zborov, vykonávajúci štátnu službu v služobnom pomere vo vzťahu k štátu, upravenú osobitnými predpismi, charakteristickými znakmi, ktorými z hľadiska potreby osobitnej úpravy ich sociálneho zabezpečenia sú predovšetkým dočasnosť (nie celoživotnosť) služobného pomeru, strata špecifickej kvalifikácie po jeho skončení a vysoká miera zdravotnej rizikovosti, ktorú nemožno eliminovať, pričom v súhrne ide o činnosti, vykonávané v prioritnom záujme štátu.

Vojakom je jasné, že oficiálne medzištátne dokumenty o likvidácii armády nemusia byť vždy a dostatočne a v úplnom rozsahu známe MV SR, Sociálnej poisťovni, všeobecným súdom a ostatným orgánom štátnej správy. Nie je teda ani pozoruhodné to, že nikto z nich v armáde neslúžil ako vojak z povolania, takže nemajú s tým žiadne osobné skúsenosti, ba ani dôkladné vojenské znalosti o týchto odzbrojovacích procesoch, ktoré prebiehali (súviseli s rozpustením Varšavskej zmluvy a očakávaným vstupom SR do NATO). Lenže tieto medzištátne a medzinárodné zmluvy a dohovory, ktorými bola ČSFR viazaná, mali významnú právnu silu, ktorú nemožno podceňovať, boli mimoriadne prioritné a postavené nad rámec vnútroštátnych zákonov Slovenskej republiky a mali priamy dopad pri riešení akútneho zániku služobného pomeru vojakov z povolania, teda aj na mnohých z Vás.

Nedokonalosť a nejednoznačnosť nejakej právnej normy, nemôže ísť predsa na vrub občana, ale naopak — dôsledky týchto nepodarených právnych noriem musí predsa znášať štát.

S priateľským pozdravom

JUDr. Marián Ď U R I N A, advokát, absolvent VSOŠ RVD Martin

Do pozornosti súvisiace články:

https://www.bezpzlozky.eu/2019/02/rozporove-konanie-na-mvsr/

Rokovanie na MV o valorizáciach
ANALÝZA – výsluhové zabezpečenie a osobitný účet
Nefér postupy Soc.poistovne voči VD