Zdravím kolegovia,
MF SR ukončilo revíziu na MO SR a vydalo obsiahlu správu o súčasnosti a smerovaní MO SR a OS SR. Vybral som z nej len pár údajov, ale každé ČVO tam nájde zásadné veci. Myslím si, že ide o “výbušný” materiál ktorý môže mať veľký dopad na dopĺňovanie armády, vojakov ako i civilných zamestnancov.
Záverečná správa MF SR – útvaru hodnoty za peniaze: Revízia výdavkov na obranu 1.7.2020 (89 strán).
Zo správy som vybral niektoré údaje, ktoré ma zaujali, ale každý si tam môže nájsť oblasti, ktoré ho zaujímajú.
Všeobecne sa konštatuje, že Slovensko má dlhodobo nadpriemerné výdavky na personál a podpriemerné výdavky na ostatnú prevádzku a budovanie infraštruktúry. V investovaní do modernizácie výzbroje patríme k priemeru.
Profesionálni vojaci zarábajú v pomere k priemernej mzde v národnom hospodárstve viac ako medián° referenčných krajín. V rokoch 2019 a 2020 rástli platy vojakom rýchlejšie ako väčšine zamestnancov štátu. V roku 2020 sa očakáva rast platov najmenej o 20%. Veliteľské štruktúry počtami aj platmi prevyšujú medián referenčných krajín a je v nich viac vojakov oproti civilným zamestnancom.
V správe sa navrhuje viacero úsporných opatrení, z ktorých som vybral nasledujúce body:
1.Úspora 10% osobných výdavkov do 31.12.2020
2.Optimalizácia osobných výdavkov veliacich štruktúr do 31.12.2021.
3.Nezvyšovať platy vojakov do doby dosiahnutia úrovne miezd referenčnej skupiny krajín – každoročne.
35. Zhodnotiť systém výsluhových dôchodkov do 30.6.2021.
Platy štátnych zamestnancov na MO SR sú druhé najvyššie medzi ministerstvami (po MZV SR) a naopak platy zamestnancov vo verejnej službe sú druhé najnižšie v rámci kapitol ŠR.
Úspory:
1.Optimalizáciou výdavkov MO SR a OS na personál je možné ročne ušetriť 114 mil €.
2.Postupné vyrovnávanie miezd vojakov s mediánom referenčných krajín by prinieslo úsporu viac ako 100 mil. €.
3.Redukcia veliteľských štruktúr a ich čiastočné scivilnenie a úprava miezd na medián referenčných krajín môže ušetriť ďalšie prostriedky.
Fakty:
1.Podľa údajov NATO zarobia vojaci OS SR asi 165% priemeru mzdy v národnom hospodárstve, pričom medián stredoeurópskych krajín je 117%, medián NATO je 118 % a pritom nie sú tu zahrnuté všetky výdavky ako príspevky na bývanie, strava, cestovné a podobne.
2.Priemerná hrubá mzda profesionálnych vojakov a civilných zamestnancov MO SR rastie o polovicu rýchlejšie ako priemerná mzda iných zamestnacov štátu. Oproti roku 2015 sa zvýšila o 50%.
3.Priemerný príjem vojakov dosiahne v roku 2020 sumu 2.300 € mesačne a je vyšší o 32% ako priemerná mzda VŠ vzdelaného pracovníka a o 17% vyšší ako príslušníka policajného zboru.
4.Optimalizácia veliteľských štruktúr by mohla znížiť počty zamestnacov až o 27% a priniesť úsporu 77 mil €.
5.Odmeňovanie vojakov veliteľských štruktúr dosahuje 471% primernej mzdy v národnom hosodárstve a u civilných zamestnancov veliteľských štruktúr až 1.127 %.
Odporúčam kolegom pozrieť si aj ostatné údaje o štruktúrach, vyzbrojovania, výdavkoch a smerovania MO SR a OS SR podľa tejto analýzy MF SR a zapojiť sa do diskusie.
Je to na stránke útvaru MF SR – “Hodnota za peniaze” v časti revízie pododdiel MO SR.
Tu: https://www.mfsr.sk/sk/financie/hodnota-za-peniaze/revizia-vydavkov/revizia-vydavkov.html
Záverečná správa / Final report
Analýza – 01.07.2020, [pdf, 1858 kB]
° Medián alebo stredná hodnota (znaku) alebo centrálna hodnota (znaku)
Obdobná revízia MF SR uskutočnená na Ministerstve vnútra SR (zatiaľ ide o neoficiálnu informáciu prevzatú zo strávky policajt vo výslužbe).
Nakoľko sa nami obdržaná verzia záverečnej správy útvaru Hodnota za peniaze obsiahlo venuje nákladom vynaloženým na fungovanie Policajného zboru a sociálne zabezpečenie jeho príslušníkov, rozhodli sme sa Vám tieto priblížiť. Záverečná správa sa venuje najmä oblastiam ako sú nadštandardne dlhé dovolenky príslušníkov PZ, vysoký počet príslušníkov PZ, rôznorodosť a početnosť príplatkov, veľké množstvo policajných miest, ktoré je potrebné „scivilniť“, dôverou v Policajný zbor ako i problematikou poberania výsluhových dôchodkov, a to nasledovne:
Potenciál úsporných opatrení na ministerstve vnútra dosahuje 147 mil. eur. Opatrenia revízie výdavkov vychádzajú najmä z verejne dostupných dát. Lepšie výsledky a vyššiu hodnotu za peniaze prinesú:
Personálny audit a analýza fungovania polície. Personálny audit identifikuje príležitosti na zamestnávanie civilných zamestnancov, ako aj vyhodnotí opodstatnenosť počtov policajtov na jednotlivých riaditeľstvách a službách.
Podľa priloženej tabuľky však možnosti ušetriť prinesú aj iné oblasti, a to:
Znížiť počet policajtov na obyvateľa na úroveň priemeru V3
Administratívne pozície na MV SR a v Policajnom zbore obsadzovať civilnými zamestnancami
Rozšíriť systém hodnotenia práce polície podľa najlepšej medzinárodnej praxe
Prehodnotiť výsluhové dôchodky v porovnaní s inými benefitmi alebo vyššími mzdami
Prehodnotiť systém výsluhových dôchodkov v kontexte dôchodkového zabezpečenia na Slovensku
Zvýšiť podiel menšín a marginalizovaných skupín medzi príslušníkmi v Policajnom zbore s cieľom zvýšiť demografickú reprezentatívnosť
Preskúmať stratégie na zvýšenie dôvery polície a zahraničnú prax
Uskutočniť analýzu atraktívnosti policajného povolania so zreteľom na limity počtu príslušníkov v Policajnom zbore
Podporovať využívanie analytických kapacít pri tvorbe politík v silových zložkách MV SR
V policajnom zbore slúži takmer 22-tisíc policajtov, v prepočte na počet obyvateľov Slovensko prevyšuje okolité krajiny aj EÚ15. Znížiť počet policajtov na Slovensku je možné zmenou organizácie práce a vykonávaných procesov. Dosiahnutie priemeru V3 by si vyžadovalo znížiť počet o 14 % a prinieslo by úsporu mzdových výdavkov až do výšky 73 mil. eur ročne. Dosiahnutie priemeru krajín EÚ15 by znamenalo redukciu počtu príslušníkov policajného zboru o viac ako pätinu s úsporou mzdových výdavkov vo výške 113 mil. eur.
Mzdy policajtov sú porovnateľné s inými krajinami. Výška ich platov na Slovensku je na úrovni vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v hospodárstve. Veľkým benefitom pre príslušníkov Policajného zboru sú výsluhové dôchodky. V porovnaní s rovnako plateným civilným zamestnancom môže získať policajt 10 ročných priemerných miezd navyše. Rozdiel vzniká najmä kratšou dobou platenia odvodov na dôchodok a jeho dlhším poberaním.
Autori dokumentu aj citujú myšlienku v znení: Zvyšujúce sa bohatstvo a starnúca spoločnosť v niektorých oblastiach zníži nároky na políciu.
Mzdy policajtov teda dosahujú úroveň priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov. V 2018 bol priemerný mzdový výdavok policajta vo výške 1 630 eur mesačne vrátane odmien.
Podľa medzinárodného porovnania sú platy policajtov na Slovensku primerané (2015). Mzda policajtov je v zahraničí štandardne vyššia ako priemerná mzda v hospodárstve. Na Slovensku je to 1,39-násobok priemernej mzdy (2018), medzinárodne dostupné údaje ukazujú priemer na úrovni 1,44-násobku.
Takmer 90 % všetkých policajtov poberá osobný príplatok, ktorého podiel na vyplatených príplatkov je 31 %. Až 84 % policajtov poberá príspevok za starostlivosť o auto alebo čln, 75 % príspevok za nerovnomerný čas služby a 69 % rizikový príspevok. Tretina policajtov má nárok na príplatok za nadčas. Prostredníctvom týchto piatich príplatkov je vyplatených až 81 % všetkých výdavkov na príplatky.
Dokument považuje za hlavný nefinančný benefit dlhšiu dovolenku policajtov, zároveň správne konštatuje, že policajti dostávajú relatívne malé množstvo nefinančných benefitov. Oproti väčšine zamestnancov v súkromnom alebo verejnom sektore majú policajti o jeden týždeň dovolenky viac. Dodatočnú dovolenku v trvaní jedného týždňa (spolu 7 týždňov) môžu čerpať policajti vykonávajúci službu v sťaženom prostredí. Zároveň však autori uvádzajú, že kratšia dovolenka by priniesla úsporu 2 mil. eur a ďalšie nevyčíslené úspory by sa dosiahli na výcviku, výzbroji, výstroji a pod. Z dlhodobého hľadiska by sa Slovensko malo približovať krajinám EÚ 15, ktoré dosahujú porovnateľné výsledky polície s nižším počtom policajtov.
„Skorší vek odchodu do dôchodku tradične zohľadňuje náročnosť a fyzický charakter policajnej práce. Dlhodobá opodstatnenosť tohto nefinančného benefitu (napríklad oproti vyššej mzde) však nebola systematicky preskúmaná. Oproti iným zamestnancom verejného sektora sú policajné dôchodky financované štedrejšou schémou. Zvýšené výdavky reflektujú vyššie bezpečnostné riziko a stres, ktorému sú policajti vystavovaní. Policajným útvarom to umožňuje udržovať zbor v dobrej kondícii a efektívne obmieňať ľudské zdroje. Opodstatnenosť výsluhových dôchodkov a ich postavenie v slovenskom dôchodkovom systéme by mali byť podrobené revízii.“
Dokument tiež pracuje s teóriu zvýšenia fyzického veku vyplácania výsluhového dôchodku až od 64. roku života. V takomto prípade by však policajt zaplatil do dôchodkového systému viac, ako by z neho vybral, čo v žiadnom inom príklade (ani v porovnaní s civilnými dôchodkami) nevyšlo.
Policajti a vojaci odvádzajú na starobné výsluhové dôchodky vyššie odvody ako civilní zamestnanci. V priemere ich však odvádzajú o polovicu menej rokov, a naopak, na dôchodku strávia v priemere o tretinu viac rokov. Odvody do dôchodkového systému sú u policajtov 27 %, u civilov 22 %.
Systém výsluhového zabezpečenia policajtov a záchranárov bude aj napriek reforme z dlhodobého hľadiska mierne deficitný. Podľa projekcie RRZ bude deficit systému pre vojakov v blízkej budúcnosti niekoľkonásobne vyšší ako deficit policajtov. Policajný účet je momentálne v miernom prebytku (cca 0,01 % HDP), z dlhodobého hľadiska RRZ očakáva cyklický priebeh s deficitmi do 0,025 % HDP.
Slovensko patrí v porovnaní s krajinami strednej a východnej Európy ku krajinám s vyššími výsluhovými dôchodkami v porovnaní s mediánovým príjmom v hospodárstve. Podľa prieskumu Svetovej banky boli výsluhové dôchodky slovenských vojakov aj policajtov v roku 2016 vyššie ako mediánový príjem v hospodárstve, u vojakov približne 138 % a u policajtov 114 %.
Nakoľko uvedený dokument nebol ku dnešnému dňu zverejnený na webovej stránke útvaru Hodnota za peniaze napriek tomu, že iné, júlové projekty na tejto stránke už zverejnené sú, jeho úplné znenie Vám prinesieme po jeho oficiálnom zverejnení. Vyššie uvedené príklady revízie výdavkov Ministerstva vnútra SR však môžu čitateľom slúžiť ako predstava možného smerovania Policajného zboru v budúcnosti.
Pozrel som si správy z médií 8. DECEMBER 2018 7:00 , “poslanci si prilepšia o stovky eur, no bežným ľuďom prihodia len drobné”. Poslanci Národnej rady SR si v predstihu dopriali štedrý vianočný darček. Rozhodli sa, že ich platy sa v budúcom roku nebudú zmrazovať. Už od januára si tak polepšia mesačne asi o 1 500 eur.
Tak znie otázka: – Páni poslanci, a čo my ostatní?
Waldo myslíte že sa bude pokračovať vo vyšlapaných chodníčkoch predchádezajúcjch vlád?, ako bola nevalorizácia VD 2012, alebo podvod v roku 2019 o štatistickom priemere keď sme prišli o 10centov za každý odslúžený rok?
Je vhodné pozrieť článok z 28. júna: https://www.bezpzlozky.eu/2020/06/zvysia-sa-davky-aj-dochodky/ ,
kde zvýšenie minimálny dôchodok v civile o 26 eur za 30 odpracovaných rokov a vojak, policajt 18 eur za 30 r.
To porovnávanie mediánov o raste priemernej mzdy v civile a žoldu v ozbrojených silách je v reále nič nehovoriace, iba to, že radšej by som bral žold vo výške holandského alebo rakúskeho vojaka ako slovenského. To že nerástli priemerné mzdy na Slovensku v civile rovnako ako v Holandsku alebo Rakúsku, to je vizitka vlád a ich riadenie ekonomiky štátu, a to sa vládam akosi nedarilo. Takže nebuďme ako Sybila však minister obrany sľúbil že na VD sa siahať nebude, to ostatné nech sa čo najskôr rieši.
Od tejto vlády sa dá smerom k OS SR a takisto k VD očakávať len reštrikcia. Budú škrtiť všade kde sa to dá, aby v očiach verejnosti vytvorili obraz “dobrých a spravodlivých hospodárov”. V NR majú ústavnú väčšinu a tak si ľahko presadia akýkoľvek zákon.
Mandát MFSR na revíziu výdavkov na obranu bol schválený 17.4.2019, realizovaný do 1.7.2020.
Tak či onak vykazované finančné rozdiely-platy, medzi zamestnacami v armáde a civile sú závislé od trhu práce, svoju rozhodujúcu úlohu zohrá stav naplnenosti, teda pokiaľ nebude záujem počty profesionálov trvale znižovať. Personálna naplnenosť OS SR v porovnaní s plánom dosahuje 76 %. Až do roku 2018 každoročne klesala.
Plánované počty vojakov v OS SR sa neodrážajú v počte systemizovaných miest profesionálnych vojakov, ktorých je približne 14-tisíc. Celková naplnenosť OS SR s výnimkou roku 2009 nepresiahla hranicu 90 % plánovaných počtov, v rokoch 2016 – 2018 nedosiahla ani 80 % cieľových stavov. V bojových práporoch, ktoré majú byť zaradené do ťažkej mechanizovanej brigády deklarovanej pre NATO a prioritne rotovať v silách vysokej pripravenosti,43 dosiahla priemerná naplnenosť iba 65 %. Civilní zamestnanci nemôžu predsa všetko suplovať, jedine tak v kanceláriach ale nie v poli.
Moju pozornosť zaujal aj bod č. 35
35. Zhodnotiť systém výsluhových dôchodkov do 30.6.2021.
Vzhľadom na obsah článku nie je to až také prekvapivé.Nožnice výšky výsl. dôchodkov sú medzi VD a tiež medzi VD v rámci ďalších silových rezortov už dlhšiu dobu neúmerne roztvorené.Dúfajme, že na to zhodnotenie systému výsl. dôchodkov nedoplatia dôchodcovia s nižšími a najnižšími (podpriemernými) VD, prípadne v súbehu dôchodkov VD a SD.